Ako som sa ocitla u Ivky a Lukáška
Ahoj všetci priatelia štvornožcov!
Volám sa Aisha a som Rhodézsky ridgeback. Narodila som sa 10.07.2008 na českej vysočine, mesto si nepamätám...predsa som len pes, však áno a nemôžem si pamätať všetko 
Keď som sa narodila, bolo mi parádne...všade okolo bračekovia a sestričky a hlavne maminkaaa a dobré mliečko. Tak som trávila dni hraním a hryzením a pretekaním sa s ostatnými a hlavne, hlavne papkaním...tak som postupne vyrástla na úžasných 
). No a ten dvojnožec zobral takú podlhovastú čiernu kosť a hovoril do nej (až oveľa neskôr som pochopila že to je mobil a volal mojej paničke). V telefóne sa ozvalo:“Vezmi tú vľavo.“ A ja som už len videla ruku ako sa ku mne blíži a môj osud bol spečatený. Pániček dostal ako výslužku krabicu na mňa – pretože nás čakala dvojhodinová cesta do nového domova (och keby som ja vtedy vedela, koľko sa ešte nacestujem). No tak sme nasadli do auta, ja najskôr v tej krabici. Je jasné, že sa mi v nej nepáčilo a dávala som to dosť hlasno najavo. Takže pániček musel zastaviť, aj som sa vycikala a napila a položil ma iba na deku na sedačku. Ha, ale v každej zákrute som bola na inom konci auta, takže to tiež nebol moc šťastný nápad. Skončilo to tak, ako som predpokladala a k čomu som smerovala už od začiatku. Naložil si ma na nohy a ja som spokojne zachrapkala a spinkala som až do Jilemnice. On sa síce cestou občas sťažoval, že mu tŕpne ruka, ale šak som ju musela použiť ako vankúšik, keď nič iné nebolo 
.
A tak sme prišli až do Jilemnice. Auto zastavilo a ja som prvýkrát uvidela moju Ivanku 
bola oveľa menšia ako ten dvojnožec z auta, ale ešte zvládla ma vziať na ruky a hladkať (teraz už nemá šancu, je zo mňa kus baby). Zasa som sa vycikala, dvojnožci jasali, aká som úžasná, keby som vtedy vedela, že im to robí takú radosť, cikala by som aj každých 5 minút 
. Zobrali ma na ruky a niesli nekonečné množstvo schodov (až dve poschodia) a ocitla som sa v takej malinkatej izbičke, kde vtedy moji páničkovia bývali. Dali mi na zem deky a ja som sa spokojne zachumlala do nového peliešku, predtým som sa samozrejme napapkala a spokojne zaspala...môj prvý večer mal potom dohru v noci, párkrát som ich predsa musela zobudiť, na čo ma ale oni hneď zdvihli na ruky a zasa odniesli nekonečné množstvo schodov nadol a ja som sa vycikala...keď som to urobila asi 4 – krát, prestalo ma to nosenie baviť. No tak som urobila mláčku doma...to sa im ale páčilo menej, tak som sa rozhodla, že sa predsa len obetujem a nechám sa na tých rukách nosiť až dole a zasa naspäť...
Tak to bol môj prvý deň s Ivkou a Lukáškom 
Dodatok od Ivky: Novoročné predsavzatie – zabi manžela keď zasa donesie nejakého psa domov!!!
